Späť

Konečne Štáflovka

Pridal: Zuzňa Pridané: 22.10.2017 13:09:59 Počet zobrazení: 1831

22 Október 2017

Štáflovka V, Volia veža, Mengusovská dolina, Vysoké Tatry

Do tejto cesty som naliezla už pred rokom so Salim, ale keďže sa nám blískalo nad hlavami, Štáflovku sme nedoliezli. Tento rok som bola pod stenou Volovky, s vidinou zvesenia si pytla, viac krát. Vždy však v nej už niekto bol nalezený alebo pod ňou už čakali, tak som si poliezla iné cesty.

Babie leto nakoniec ukázalo, že v Tatrách sa dá poliezť aj v polovici októbra, no a hlavne som si chcela vyliezť ešte jednu cestu, aby som mala dvadsiaty výstup tohto roku v kapse.

Do Tatier prichádzam s mamou, ktorá v Tatrách ešte neliezla a Jarom, s ktorým leziem ľahšie cesty už druhým rokom. V piatok ráno vyrážame pohodovým tempom pod Volovku, kde sme za 2,5 hoďky. O 10:30 už stojíme pod stenou, do ktorej krásne svieti slniečko, je príjemne teplo a my teda naliezame do steny.

V prvej dĺžke je zopár skôb a veľa možností na zakladanie vlastných istení. Najťažší flek - krátky kútik - je suchý a asi päť metrov nad ním parádny štand s borhákmi. Doberám mamu s Jarom, každého na jednom lane, obaja poľahky preliezajú celú dĺžku a hneď sú pri mne.

Odtiaľto nasledujú dve kratšie traverzové dĺžky, kde naši už začánajú byť hladní a tak si dávame krátku pauzu na fotenie a keksíky. Posledná dĺžka je krásne vysvietená platňa, prepletená puklinami, do ktorých sa dá dobre zakladať a v jej strede je dokonca jeden borhák.

Koniec cesty je na hrebeni, kde sa spája viacero ciest a tak sa tu stretávame so štyrmi Poliakmi a dvoma Slovákmi - jedni lezú južné rebro a druhí Stanislawskeho cestu. Už len doliezame jednu ľahučkú dĺžku po rebre, na konci sa odvezujeme, balíme laná a cupkáme na vrchol Volej veže, kde je kopec miesta na oddych a užívanie si krásy tatranských výhľadov.