Sústredím sa v Bielovodskej :-)

V štvrtok mi volá Labuť, že na chatku v Bielovodke sa nikto neprihlásil a vraj ak prídeme štyria z Trenčína tak nás bude na chatke šesť. V piatok s dvojhodinovým, ale skrášleným osadenstvom auta (Eva a kozmetika :) konečne vyrážame smer Tatry. Labuťova skratka nám naťahuje cestu o ďalších 15 minút, ale čo už, veď heslo je "hlavne sa nežeň!!!"

V Lysej Poľane nás vítajú pesničkou "na trenčianskom moste..." východňári s podguráženým, ale veselým osadenstvom s tým, že zajtra sa vidíme na chatke :) 

Hurá na cestu nekonečnou Bielovodskou, ale keďže tu nie som prvý krát, viem ako si rozložiť hlavne psychické sily, aby som došla... Cesta nie je náročná, ani do kopca, len je nekonečná. Hneď za horárňou nás obieha Andrej na mini krátkych lyžiach a frčí si to ďalej do tmy. Pri odbočke stretávam bandu nekomunikatívnych Poliakov a tak frčím ďalej aj ja.

Takže piatok večer - na chatke 8 postelí, z toho jedna nepoužiteľná - dá sa na nej spať iba v obložení snehu, pretože je to vrchná posteľ v miestnosti kde sa kúri takmer nonstop... Takže pohoda - siedmi sa vyspíme, Poliaci zjavne pokračovali na Táborisko.

V sobotu v znamení hustej hmly, ale okolo obeda ešte sem tam vykuklo aj slnko...

Sobota začína vyšľapaním kúsok pod Český ľad a nástup vpravo do našej cesty "Lesná žienka". Cestu sme vyliezli na tri dĺžky. Prvý štand je natrvalo urobený v skale (s majlonkou, z ktorej sa dá aj zlaniť). Prvú dĺžku ťahá Labuť, druhú (moju prvú v zimných Tatrách) - ja a štandujem o strom v ceste "Malá škótska víla", ktorá sa ťahá do 5 metrov napravo od našej línie. Poslednú dĺžku naťahuje Labuť a končí niekde v kosovke.

Na fotke je zaznačená cesta "Malá škótska víla" a línia "Lesná žienka" je po jej ľavej strane asi o 3 až 5 metrov. Lesná žienka sa lezie kútom, Malá škótska víla platňou (rozdiel hlavne v druhej dĺžke...)

Cesta je to ľahká a odporúčam začiatočníkom, vystrašencom z ťažšieho alebo ľuďom čo si chcú proste vyliezť niečo krátke, ľahké a časovo nenáročné. V sprievodcovi je, že cesta trvá 2,5 hoďky, no my sme sa isto zabavili dlhšie :-) keďže sme sa nikam neponáhľali...

Zlaniť sa dá tou istou cestou späť (3x zlaňák), my sme však zlanili do druhej strany ku Českému ľadu (1x zlaňák) a šmykom po zadku späť na chatu.

Český - Ťažký ľad / Labuť nastupuje do cesty Lesná žienka

Labuť na prvom štande

Zuzňa v druhej dĺžke / Labuť v tretej dĺžke - už padá hmla

Vrcholofka :-)

Kde: Bielovodská dolina, Vysoké Tatry
Kedy: 27.2. - 1.3.2015
S kým: Marek "Labuť" Šumaj 

Vylezená cesta: Lesná žienka, M4 / Nižná Mlynárova kopa / Bielovodská dolina /Vysoké Tatry

Na chatke sa do večera vyzbieralo spolu 17 ľudí, stres a panika nastala okolo ôsmej keď sme zistili, že Ondro s Evou už dve hodiny blúdia na zostupe zo Stráže - veľká hmla a nie je vidieť skoro nič... Pátracia čata vybehla do Českej doliny, no keď ich nikde nevideli ani nepočuli, rozhodli sa navigovať mobilom - ako doteraz. Okolo desiatej sa konečne na chvíľu rozstúpili hmly a Ondro sa zorientoval. O dvanástej prišli na chatku, celý vysmiaty, ale unavení - veď sa nie je čomu čudovať. Odmenou im bolo posilnenie slivovicou hneď v dverách - Východňári sa nezaprú a gulášik z diviny.